Život Prešova
online
online
Podľa SZČPV sa informácie o počte odvlečených do gulagov rozchádzajú
24.09.2010 Poprad
Poprad 24. septembra (TASR) – Informácie, ktoré sa slovenská verejnosť dozvedá od historikov o počte československých občanov násilne odvlečených do bývalého Sovietskeho zväzu v rokoch 1944 – 1945, sa zásadne rozchádzajú.Myslí si to tajomník Svetového združenia bývalých československých politických väzňov (SZČPV) František Bednár.
Obrátil sa preto na Ústav pamäti národa, Slovenský historický ústav Matice Slovenskej a Historický ústav Slovenskej akadémie vied s výzvou, aby sa tomuto obdobiu našej histórie venovali rovnako, ako je to, povedzme, v prípade Slovenského národného povstania. Podľa Bednára sa na oficiálnej stránke ÚPN uvádza 7422 v neúplnom zozname deportovaných, pričom samotní násilne odvlečení upozorňovali na to, že ich mená v tomto zozname nie sú. Bednár ďalej upozornil, že Ministerstvo spravodlivosti SR uvádza 6973 odvlečených občanov, v knihe Milana Stanislava Ďuricu Dejiny Slovenska a Slovákov sa zase spomína, že len v prvom mesiaci po obsadení Sovieti odvliekli 38.000 Slovákov.
„V súvislosti s prijatím novely zákona o príplatku k dôchodku, ktorý bol novelizovaný tak, aby sa vzťahoval aj na siroty po usmrtených v gulagoch, sa stále hlásia deti usmrtených v gulagoch, o ktorých sa doteraz nevedelo, “ priblížil tajomník. Okrem toho podľa Bednára Ján Košút, znalý tejto problematiky, uvádzal počet usmrtených 534, pričom počet evidovaných mŕtvych podľa SZČPV sa približuje k číslu 1000.
Podnetom k odoslaniu výzvy bola podľa Bednára požiadavka študenta z Prešova, ktorý chcel od SZČPV oficiálne stanovisko k rozchádzajúcim sa a historicky nepresným údajom o počte násilne odvlečených. „Bohužiaľ, o túto, ešte aj vyše 20 rokov po prevrate v Novembri 1989 chúlostivú tému, je v radoch slovenských historikov pramalý záujem, čo nemožno nazvať inak ako hanebnosť voči vlastnému národu, “ vyjadril sa Bednár. Okrem historikov tu podľa neho zlyhal aj novozriadený Ústav pamäti národa (ÚPN), ktorý sa zmohol len na strohé spomenutie knihy českej autorky Milady Polišenskej Čechoslováci v gulagu a československá diplomacia.
S jeho vyjadreniami však nesúhlasí hovorca Ústavu pamäti národa Ján Pálffy. „Na našej stránke máme zverejnený zoznam, ktorý je najkompletnejší k dispozícii, ako výčitku voči ÚPN - tomu nerozumiem, “ povedal Pálffy. Podľa neho ÚPN k tejto téme urobil veľmi veľa, z inštitúcií, ktoré sú na Slovensku pravdepodobne aj najviac. O Slovákoch v gulagu bola vydaná publikácia a všetky dostupné informácie sú aj na internete. Tejto téme sa venuje aj 45-minútový dokumentárny film pod názvom Prežili sme gulag, s ktorým ÚPN vzdeláva mladých ľudí.
„Okrem toho sme boli aj spoluvydavateľom knihy českej autorky, ktorá sa gulagom venovala, a ktorú spomína pán Bednár. Ona vychádzala z informácií práve pána Košúta, ktorý je najväčší odborník na túto problematiku a skúmal to priamo v archívoch v bývalom Sovietskom zväze, “ zdôraznil na margo obvinenia Bednára hovorca ÚPN. Dodal, že je potrebné o tom hovoriť, ÚPN príjme všetky nové informácie, ktoré by mohli zoznam ľudí násilne odvlečených do bývalého Sovietskeho zväzu rozšíriť. Podľa neho je však dôležité venovať sa aj ďalším témam, ako je napríklad kolektivizácia.
Obrátil sa preto na Ústav pamäti národa, Slovenský historický ústav Matice Slovenskej a Historický ústav Slovenskej akadémie vied s výzvou, aby sa tomuto obdobiu našej histórie venovali rovnako, ako je to, povedzme, v prípade Slovenského národného povstania. Podľa Bednára sa na oficiálnej stránke ÚPN uvádza 7422 v neúplnom zozname deportovaných, pričom samotní násilne odvlečení upozorňovali na to, že ich mená v tomto zozname nie sú. Bednár ďalej upozornil, že Ministerstvo spravodlivosti SR uvádza 6973 odvlečených občanov, v knihe Milana Stanislava Ďuricu Dejiny Slovenska a Slovákov sa zase spomína, že len v prvom mesiaci po obsadení Sovieti odvliekli 38.000 Slovákov.
„V súvislosti s prijatím novely zákona o príplatku k dôchodku, ktorý bol novelizovaný tak, aby sa vzťahoval aj na siroty po usmrtených v gulagoch, sa stále hlásia deti usmrtených v gulagoch, o ktorých sa doteraz nevedelo, “ priblížil tajomník. Okrem toho podľa Bednára Ján Košút, znalý tejto problematiky, uvádzal počet usmrtených 534, pričom počet evidovaných mŕtvych podľa SZČPV sa približuje k číslu 1000.
Podnetom k odoslaniu výzvy bola podľa Bednára požiadavka študenta z Prešova, ktorý chcel od SZČPV oficiálne stanovisko k rozchádzajúcim sa a historicky nepresným údajom o počte násilne odvlečených. „Bohužiaľ, o túto, ešte aj vyše 20 rokov po prevrate v Novembri 1989 chúlostivú tému, je v radoch slovenských historikov pramalý záujem, čo nemožno nazvať inak ako hanebnosť voči vlastnému národu, “ vyjadril sa Bednár. Okrem historikov tu podľa neho zlyhal aj novozriadený Ústav pamäti národa (ÚPN), ktorý sa zmohol len na strohé spomenutie knihy českej autorky Milady Polišenskej Čechoslováci v gulagu a československá diplomacia.
S jeho vyjadreniami však nesúhlasí hovorca Ústavu pamäti národa Ján Pálffy. „Na našej stránke máme zverejnený zoznam, ktorý je najkompletnejší k dispozícii, ako výčitku voči ÚPN - tomu nerozumiem, “ povedal Pálffy. Podľa neho ÚPN k tejto téme urobil veľmi veľa, z inštitúcií, ktoré sú na Slovensku pravdepodobne aj najviac. O Slovákoch v gulagu bola vydaná publikácia a všetky dostupné informácie sú aj na internete. Tejto téme sa venuje aj 45-minútový dokumentárny film pod názvom Prežili sme gulag, s ktorým ÚPN vzdeláva mladých ľudí.
„Okrem toho sme boli aj spoluvydavateľom knihy českej autorky, ktorá sa gulagom venovala, a ktorú spomína pán Bednár. Ona vychádzala z informácií práve pána Košúta, ktorý je najväčší odborník na túto problematiku a skúmal to priamo v archívoch v bývalom Sovietskom zväze, “ zdôraznil na margo obvinenia Bednára hovorca ÚPN. Dodal, že je potrebné o tom hovoriť, ÚPN príjme všetky nové informácie, ktoré by mohli zoznam ľudí násilne odvlečených do bývalého Sovietskeho zväzu rozšíriť. Podľa neho je však dôležité venovať sa aj ďalším témam, ako je napríklad kolektivizácia.
www.ZIVOTPO.sk
